Odpoveď na niektoré otázky Róberta Fica

Pre približný dopad na štátny rozpočet, zamestnanosť a situáciu obyvateľov stačí spraviť zopár výpočtov, ktoré budú jednoznačnou odpoveďou na otázky pána Fica. Keďže všetky ukazovatele sú spojené nádoby, presné čísla po zohľadnení všetkých faktorov sa určujú veľmi ťažko. Dovolím si však tvrdiť, že približné výpočty, ktoré uvediem dokážu priblížiť situáciu a od skutočnosti sa podstatne líšiť nebudú. Tu by som chcel poprosiť všetkých prispievateľov do diskusie, že ak k týmto výpočtom pridajú jeden ukazovateľ, ktorý som neuviedol, nebude to mať veľký zmysel. Pridajte aj ďalší, pretože ten bude na spomínaný takmer určite naviazaný a bude ho priamo, či nepriamo ovplyvňovať. A ich vplyv sa približne vynuluje. Ako napríklad ak niekto zaútočí na vysokú sadzbu DPH, musí uviesť aj daň z príjmov a odpočítateľný nezdaniteľný základ dane, ktoré pre vrstvy s najmenším zárobkom znamenajú zaťaženie hlboko pod 10%. Napríklad ak niekto v roku 2005 zarobil mesačne 15 000 Sk, odviedol daň 1 076 Sk, čo predstavuje 7,2%.

Je veľmi zaujímavé analyzovať náklady štátu na zníženie nezamestnanosti. Ku presným číslam som sa bohužiaľ nedostal, tak pokiaľ niekto odkaz na takéto údaje má, v diskusii ich privítam. Nič však nebráni tomu, aby sme dokázali vyčísliť ušetrené prostriedky z vytvorených pracovných miest. Od začiatku volebného obdobia do konca roka 2005 bolo vytvorených približne 116 000 pracovných miest. Do dnešného dňa približne 140 000 a spustením prevádzky v PSA a KIA sa toto číslo ešte zvýši. Aby sa presnejšie počítalo, použime údaje z roku 2005. Priame náklady na jedného nezamestnaného v roku 2005 boli 62 280 Sk (zahŕňa odvody do zdravotnej poisťovne a dávku v nezamestnanosti, resp. sociálnu dávku). Nepriame náklady, ktoré sa nedajú vyčísliť tiež neboli nezanedbateľné. Môžeme sem zaradiť napríklad ušlú daň z príjmu a ušlú DPH za zvýšenú spotrebu týchto nezamestnaných. Pre jednoduchšie počítanie predpokladajme, že suma priamych a nepriamych nákladov je 80 000Sk. Predpokladám však, že môže byť aj vyššia. predpokladajme, že dotyčný zarobí 8 000 Sk. Daň z príjmu nezaplatí ŽIADNU, pretože jeho príjem je nižší ako nezdaniteľný základ dane. Odvody sú približne 1 000 Sk. Ak dá celú výplatu na spotrebu, pre zjednodušenie počítajme 19% z vynaložených prostriedkov bude tvoriť DPH, čo je v tomto prípade 1 330 Sk mesačne a 15 960 Sk ročne. Suma vychádza približne na spomínaných 80 000 Sk. Čo to teda v roku 2005 znamenalo pre štátny rozpočet? Za každé vytvorené pracovné miesto štát ušetril 80 000 Sk, čo je pri počte 116 000 v roku 2005 spolu 9,28 miliardy Sk. V tomto roku bude táto suma výrazne cez 10 miliárd Sk. Pokiaľ tieto sumy porovnáme s výdavkami štátu na znižovanie nezamestnanosti, predpokladám, že za toto volebné obdobie bude štátny rozpočet ešte stratový, keďže len na KIU išlo okolo 10 miliárd. Lenže keby tieto peniaze išli na dávky v nezamestnanosti, v budúcich rokoch by ich štát vynaložiť musel tiež. V prípade investície do zníženia nezamestnanosti budú viditeľné výsledky až v ďalších rokoch. V prípade rozpočtovaných príjmov na úrovni okolo 250 miliárd Sk, ušetrená suma predstavuje približne 4% príjmov. A podľa súčasného vývoja sa bude zvyšovať. Tieto ušetrené prostriedky môžu v budúcnosti pokryť napríklad zníženie sadzby DPH.

V roku 2005 boli príjmy z DPH približne 122 miliárd Sk. Daň z príjmu priniesla do štátneho rozpočtu približne 49 miliárd Sk. Z toho jednoznačne vidieť, že naša ekonomika je zameraná na zdaňovanie spotreby, a nie príjmu. Potvrdil to aj v relácii SITO premiér Dzurinda. V prípade zníženia sadzby DPH na úroveň 15%, by boli príjmy v roku 2005 len okolo 92 miliárd Sk, čo by znamenalo zníženie celkových príjmov približne o 10%. Pokiaľ by bola ponechaných súčasných 19% a zníženie by bolo výraznejšie a týkalo by sa len základných potravín, napríklad na 6%, potrebovali by sme poznať presnú štruktúru spotreby obyvateľstva. Pokiaľ by však 25% príjmov z DPH bolo zabezpečených spotrebou základných statkov, príjem štátneho rozpočtu by sa znížil na približne 100 miliárd Sk.

Pre štátny rozpočet by v súčasnosti zmena sadzby DPH mala veľmi nepriaznivé dôsledky. Chýbajúce prostriedky by bolo potrebné získať iným spôsobom. Pýtam sa AKÝM, keď hlavným zdrojom štátneho rozpočtu sú dane. Ak sa niekde daň zníži, inde sa musí zvýšiť. Alebo sa musia znížiť výdavky štátneho rozpočtu. To by však rovnako neprospelo. Jednou z možností, ako pokryť stratu pri znížení sadzby DPH je napríklad vyrovnať túto stratu ušetrenými peniazmi na podporu v nazamestnanosti, ktorá vzhľadom na nové pracovné miesta už nebude potrebná.